warhuk

Demokracia je vraj najlepší režim, aký sa ľudstvu podarilo vytvoriť. Podľa mňa je to nezmysel a snaha zakryť jej negatíva. Za najlepší považujem taký režim, v ktorom človeku záleží na vlastnom blahu, na rodine a na štáte, kde žije. Najviac totiž človeku záleží na tom, čo mu patrí.

Typickým príkladom takého prístupu bol Tomáš Baťa: záležalo mu na sebe aj na svojich zamestnancoch a investoval do rozvoja infraštruktúry. Svoje dielo pritom postavil v demokratickej prvej Československej republike a v roku 1923 sa stal zvoleným starostom Zlína. Práve to však podľa mňa potvrdzuje moju tézu — rozhodujúce nebolo zriadenie, ale vlastníctvo a charakter. Či sa takí ľudia narodia, demokracia neovplyvní; taký prístup musí mať človek v srdci.

Demokracia je postavená na tom, že o štát sa starajú volení a nevolení úradníci, ktorým štát nepatrí. Vezmime si súkromné firmy, ktoré sa snažia získať čo najlepšie štátne zákazky. Úradníkom však nemusí záležať na tom, aby boli tieto zákazky pre štát čo najvýhodnejšie — z cudzieho krv netečie a zákazky nemusia byť pre občanov dostatočne transparentné.

Ani celkový počet štátnych úradníkov nemusí zodpovedať skutočným potrebám štátu či jeho schopnosti platiť ich. Príliš vysoké náklady sa jednoducho pokryjú ďalšími pôžičkami, vyššími daňami alebo novými poplatkami. A veľký počet úradníkov môže znamenať aj veľký počet verných voličov.

Javy, ktoré uvádzam nižšie, demokracia nespôsobuje priamo. Ide o sprievodné znaky, ktoré pozorujem v okolitých krajinách — a demokracia im podľa mňa nedokáže dostatočne brániť:

• špina, bordel a neúcta k životnému prostrediu,
• neschopnosť štátu financovať svoj chod a nutnosť prosiť o nových investorov,
• ekonomické a politické súperenie medzi štátmi, ktoré nezmierňuje ani spoločné demokratické zriadenie,
• silné tlaky na politikov,
• znižovanie sociálnych štandardov,
• priestor pre vysokú korupciu,
• úpadok morálky a jej nahrádzanie zákonmi,
• sebectvo a lenivosť,
• úpadok triezveho úsudku v spoločenských a politických otázkach.

V histórii ľudstva bolo vždy prirodzené niečo vlastniť alebo dobýjať. Preto je demokracia neustále pod tlakom a v tomto zmysle neprirodzená. Starať sa o niečo, čo je nám iba zverené, nebude nikdy rovnako efektívne. A ak niekde demokracia funguje dobre, bolo by dobré zamyslieť sa nad tým, či je to vďaka dobre nastavenému systému, alebo skôr vďaka zodpovednému konaniu väčšiny jej občanov.